DPH je daň z pridanej hodnoty, ktorá je zahrnutá v cene tovaru. V praxi to vyzerá takto: keď kupujúci zaplatí za výrobok, zaplatí za výrobok aj DPH. Predajca si peniaze za tovar necháva pre seba a sumu dane z pridanej hodnoty dáva štátu.
DPH prenikla do každodenného života predávajúceho aj kupujúceho natoľko, že ju prakticky nevnímame. Samozrejme, kým sa nestretneme s účtovnými závierkami, bez zručnosti výpočtu DPH sa človek nezaobíde.
Ako sa objavila DPH
Presný dátum vzniku daní (vo všeobecnom význame tohto pojmu, žiaľ, nie je známy. Môžeme predpokladať, že dane prišli spolu s nástupom koncepcie štátu. Tu je princíp jednoduchý: človek pracuje a nebojí sa o bezpečnosť svojho majetku, rodiny a remesla – to mu garantuje štát. Za túto službu však musíte platiť a tu prichádzajú na rad dane.
Jedným z najbežnejších remesiel všetkých čias a národov bol obchod. Prirodzene, štát vždy chcel mať svoj podiel na tomto výnosnom biznise. Obchodníci sú však dôvtipní ľudia, a preto sa väčšina obchodných transakcií odohrávala tam, kam oko štátu nedovidí. S tým bolo treba niečo urobiť. Ako prvé mi napadlo presunúť daňové zaťaženie z predávajúceho na spotrebiteľa. Vyberanie daní tejto kategórii obyvateľstva je oveľa jednoduchšie.
Prvé predpoklady pre vznik DPH v podobe, v akej ju poznáme teraz, sa objavili v Nemecku. Písal sa rok 1919, nie príliš priaznivé obdobie pre nemeckého priemyselníka Wilhelma von Siemensa. Práve utrpel obrovské straty a zosnoval prefíkaný plán, ako preniesť všetky finančné náklady na nechráneného kupca. Tak sa zrodil projekt DPH, ktorý, mimochodom, Siemens nestihol zrealizovať – bohatý priemyselník bol preč. Ale jeho práca, ako sa hovorí, pokračovala.
Francúzsky finančník Maurice Loret oživil myšlienku dane z pridanej hodnoty. V roku 1954 pripomenul svojej vláde, že nie je potrebné „znovu vynájsť koleso“ a že možno jednoducho použiť myšlienku Siemensu, podľa ktorej môže byť zdanená každá vec predaná v štáte, a nie predávajúci, ale kupujúci by skutočne zaplatil.
Myšlienka bola prijatá s nadšením, ale pragmatická vláda Francúzska k nej pristupovala dosť opatrne: spočiatku sa prax zavedenia DPH zaviedla v jednej z francúzskych kolónií – na Pobreží Slonoviny. A po pozitívnom výsledku experimentu bola DPH spustená aj v samotnom Francúzsku.
Študovaním skúseností susedov, vrátane výberu daní, susedia nasledovali Francúzsko a v súčasnosti sa systém výberu dane z pridanej hodnoty udomácnil už v 137 krajinách sveta.
Zaujímavé fakty
- Niektoré krajiny, ako napríklad Kanada a Spojené štáty americké, nemajú DPH, no takmer všetky majú daň z obratu. Arabské krajiny s bohatými prírodnými zdrojmi si poradia aj bez DPH: Omán, Kuvajt, Bahrajn, Katar.
- V Nemecku bola v 18. storočí zavedená analógia DPH v Sasku.
- Najvyššia DPH: Maďarsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko a Island (v rozmedzí od 24,5 % do 27 %).
- Najnižšia DPH: v Jersey, Malajzii, Singapure, Paname a Dominikánskej republike (od 3 % do 6 %)
- Niektorí analytici považujú DPH za určitý prvok „globálneho sprisahania“.
- V niektorých krajinách (je ich viac ako 50) funguje bezcolný systém – vrátenie DPH pri nákupe tovaru v špecializovanom obchode. Systém je platný pre nerezidentov, vrátenie peňazí je možné získať pri odchode z krajiny.
- V mnohých krajinách je DPH chrbtovou kosťou štátneho rozpočtu. Napríklad daňové príjmy vo Francúzsku tvoria viac ako 46 % celkového HDP krajiny. Značná časť tejto sumy sa realizuje prostredníctvom dane z pridanej hodnoty.
Aktívne rozdeľovanie dane z pridanej hodnoty medzi krajiny našej planéty je dôkazom, že systém je uznávaný ako efektívny. Zďaleka nie vždy môžeme ekonomickú pohodu štátu posudzovať podľa výšky DPH, ale určitý zmysel v schválenej sadzbe DPH určite je.
